Marek Zákopčan - Nevinní zmätkári

Autor: Marek Zákopčan
Názov: Nevinní zmätkári
Počet strán: 232
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Smiech je korením života. Vie o tom aj rozprávač príbehu – dvadsaťjedenročný Alex. Ani nevie ako a vhupne s priateľmi do množstva bizarných, komických situácií. S vidinou ľahkého zárobku sa Alex podujme doučovať Xéniu, dcéru miestnych zbohatlíkov. No už pri prvej návšteve honosnej vily vyvolá škandál – prichytí totiž domácu pani s mladučkým susedom. Zmätok v Alexovej duši vystupňuje aj Xénia – je totiž nielen krásna, ale aj bystrá. Alex sa, pravdaže neštandardne, zoznámi s Tinou. Nečakane ho zasiahne Amorov šíp, ale dokáže udržať na uzde vášeň, ktorú pociťuje ku Xénii? Autor s iróniou a nadhľadom opisuje každodenný život mladých ľudí, ich starosti, pohľad na život a dospelých, prvé lásky, skúsenosti s alkoholom či bujaré žúrovanie. Príbeh Nevinných zmätkárov je plný situačného a konverzačného humoru. Jeho aktérov si obľúbi každý, kto má rád mladosť a život.

Na knihu Nevinní zmätkári som sa tešila už , keď som si ju kúpila. I keď som nevedela, čo ma v nej čaká púšťala som sa do nej s nadšeným. So zvedavosťou som otáčala stránku za stránkou a nemohla som sa ubrániť smiechu zo situácií, ktoré sa v nej dejú. 

Akési dieťa s červeným balónom v ruke sa odrazu rozvzlykalo. „Mamííí! Ten ujo zabil veveričku?“ nariekalo.

Rozprávačom celého príbehu je vysokoškolák Alex.  Alexa som si takmer okamžite obľúbila. Je ten typ človeka, ktorému nie je žiadna zábava cudzia. Avšak zároveň je aj magnetom na prúsery akéhokoľvek druhu. Dalo by sa možno povedať, že je to jeden z jeho najvýraznejších talentov, vďaka ktorému sa dostáva do množstva humorných no i trápnych situácií. Avšak úsmev na tvári vám vyčaria všetky varianty. Alex je jednou z tých postáv pri ktorých sa usmievate už len keď sa niekde vyskytnú (asi je to aj očakávaním toho, čo jeho talent zasa raz predvedie). Nedalo mi ho neporovnávať so samotným autorom. Ten na mňa pôsobí rovnako veselo a sympaticky ako aj hlavná postava. 

Vietor vo vlasoch, vodka v krvi, ja v kontajneri a predo mnou... zaparkovane auto! Namiesto toho, aby som sa schoval a snažil sa uchrániť pred nárazom, zdvihol som ruky do výšky a kričal: "Supééér!"

Aké by to boli zážitky, keby sa o ne nedalo s niekým podeliť. A tak spolu s Alexom spoznávame aj jeho uletenú partiu v zložení Peťa, Tomáš a Cuca. Všetci traja sú takisto podarené čísla a ja som fakt nevedela, kto z tejto bandy je strelenejší pretože si výrazne konkurovali.

„Nemôžeme za to, že doteraz sa mi samy hádzali do náručia. Som skrátka úžasný.“

„Áno, ale len v malých, ojedinelých dávkach.“

Tomáš je jednoducho sukničkár a to doslova. Otočí sa za každou sukňou, ktorá okolo neho prejde (ak teda tou sukňou nie je kilt). Po pravde, pri prístupe jeho osoby k opačnému pohlaviu a vzťahom celkovo som veľmi dúfala, že sa objaví nejaké dievča, ktoré celé jeho zmýšľanie prevráti naruby alebo aspoň ho bude trochu krotiť. Peťa a Cuca (zaujímalo by ma kde sa berie to meno :)) sú takisto súčasťou tejto partie. Obe na mňa pôsobili menej pochabo ako Alex a Tomáš i keď niekedy sa im vyrovnali. Peťa nahovorila Alexa na doučovanie Xénie Rokovej, ktorú rodičia chcú dostať na vysokú školu. Vďaka tomu spoznávame spolu s Alexom ďalšie postavy knihy, súrodencov Rokovcov. Zo začiatku som nevedela, čo si o Xénií myslieť. Mala som dojem, že to bude rozmaznané dietko svojich bohatých rodičov. Postupom času mi bolo jasné, že nie vždy peniaze menia to čím človek je. To isté platilo aj v prípade Eliáša (Amona) a Valérie (i keď pri nej som si veľmi istá nebola), súrodencov Xénie. 

Eliáš a Xénia? Rodičia mali očividne zmysel pre humor. Prečo svoje deti nepomenovali rovno Kurník a Šopa? Alebo Trma a Vrma?

Ani v tejto knihe hlavného hrdinu neobišla láska. Aj keď tú Alexovu som skutočne nechápala. Svoj objav – Tinu spoznal vďaka radu náhod, ktoré snáď ani neboli možné. Tina mi ako postava vôbec nesadla. Nevedela som jej prísť na chuť a ona sama mi to veľmi neuľahčovala svojim panovačným správaním a scénami, ktoré vystrájala. Mala som dojem ako by táto osoba ušla z dákeho ústavu na liečbu duševných porúch a mala by sa tam ale urýchlene vrátiť. Našťastie bola jedinou postavou, ktorú som nevedela v tejto knihe doceniť. 

„Dobre. Ale ja sa vrátim!“ vyhlásila tvrdohlavo. 

„To vravel aj terminátor... a ako dopadol!“ odsekol som.

Nevinní zmätkári sú skvelým oddychovým čítaním pri ktorom vám však hrozia neustále výbuchy smiechu. Ja osobne som si ich užila dosť v snahe predstaviť si situácie opísané autorom. Boli neskutočné a ja som nevedela určiť či sú výtvorom fantázie alebo majú nejaký reálny základ. Autor nešetril vtipnými dialógmi, ktoré skvele dopĺňajú zážitky postáv a tým tvorili jeden vydarený a humorný celok. Vytvoriť vtipnú knihu možno nie je také ľahké ako sa zdá no Marekovi Zákopčanovi sa to podarilo s prehľadom. Je evidentné, že mu nie je humor cudzí a u mňa si jeho knižka vyslúžila titul najvtipnejšej knihy nie len roku 2012 ale najvtipnejšej knihy vôbec. 

„Tak dobre. Aby si nepovedal, že som stará vykopávka neschopná zábavy, dovolím ti pozvať si zopár priateľov.“

„Joj, ani nevieš, akú si mi spravila radosť! Urobíme si pyžamovú párty a pod perinou si budeme šepkať zakázané slová! To bude bomba!“

Nevinní zmätkári sú knihou, ktorú vezmete do rúk a nepustíte pokiaľ sa neprepracujete k poslednej strane. Kniha je skvelou oddychovou. Ak chcete vypnúť, spríjemniť si čas čítaním a radi sa schuti zasmejete táto útla knižka je pre vás určite ako stvorená.

Moje hodnotenie: